THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nie je to tak dávno, čo hudobnú hladinu rozčeril album Only Human nemeckej kapely At Vance. Kapela sa snažila k speed metalu pristupovať aspoň trochu inovatívnym spôsobom, vďaka čomu si na scéne vybudovala stabilnú pozíciu. Pretože Only Human aj u nás na MM získal priaznivé ohlasy, oslovila som osobu najpovolanejšiu - gitaristu a frontmana At Vance Olafa Lenka.
Najprv musím tebe aj celej kapele pogratulovať k veľkému úspechu v MetalManii. Album Only Human je momentálne druhý najlepší v hodnotení čitateľov. (Odvtedy sa to trochu pomenilo – pozn.red.) Ako ste s ním s odstupom času spokojní?
V podstate sme spokojní. Síce vždy je niečo, čo by človek po vydaní urobil inak, ale to si necháme na ďalší album. S našim novým vydavateľstvom AFM Records sme získali medzičasom potrebnú podporu, aj čo sa týka koncertov a promotion.
Mám dojem, že Only Human je určitým druhom koncepčného albumu. Podľa mňa niektoré texty ako aj obal spolu súvisia. Alebo sa mýlim?
No, ten dojem nie až taký zlý. Only Human síce nebol myslený ako koncepčný album, ale v textoch som spracovával iba tie veci a pocity, ktorými som sa v tom čase, keď som písal skladby, zaoberal. Je teda možné nájsť medzi skladbami isté paralely, ale myslím si, že konečná interpretácia je vždy na poslucháčovi – vidí, čo chce v textoch vidieť, a to samozrejme nikomu nechcem zobrať.
V apríli tohto roku ste absolvovali turné ako predkapela Rhapsody. Ako turné prebiehalo, ako ste vychádzali s hudobníkmi z Rhapsody a Angel Dust? A ako na vás reagovali fanúšikovia, ktorí väčšinou prišli kvôli bombastickému metalu?
Bolo to super!!! Veľmi dobré aj po stránke manažmentu a organizácie. Rhapsody ako hlavná kapela boli veľmi milí a féroví. Počas turné sme mali pozitívne ohlasy a môžem teda ešte raz povedať len ďakujeme! Strašne sa už tešíme, keď opäť vyrazíme na nejaké koncerty.
Olaf, ako jedného zo svojich obľúbených gitaristov uvádzaš aj Yngwie Malmsteena. V tvojej hre je jeho vplyv počuť. Môže to byť však aj v tom, že máte spoločné vzory, či už z klasiky alebo rockovej hudby... Napriek tomu sa podľa mňa jedná o vkusnú inšpiráciu, ktorá sa k vašej hudbe veľmi dobre hodí. Stretol si sa s Yngwiem aj osobne? Urobil na teba dobrý dojem?
Žiaľ, doteraz som nemal príležitosť. Myslím, že obidvaja by sme si mali veľa čo povedať. Yngwie veľmi prispel k vývoju neoklasického metalu. Je jeden z najväčších.
Tvoji študenti z Guitarland sa musia byť veľmi motivovaní, keď ich učiteľ hrá v známej kapele...
Čiastočne. Sú žiaci, ktorí s hudbou At Vance nemajú nič spoločné. Ale to je v poriadku. Koniec koncov nejde o to, každému vnucovať môj vkus alebo moje obľúbené hudobné záležitosti. Namiesto toho sa snažím, aby sa každý z mojich žiakov rozvíjal ako vlastná hudobná osobnosť.
Čo si myslíš o súčasnej speed metalovej scéne a jej rozmachu? Čo ťa v poslednom čase oslovilo?
Žiaľ sa trh, ako je známe, od 80. rokov veľmi zredukoval, našťastie sú tu ešte kapely ako Stratovarius a podobne, ktoré scénu oživili.
Ako vyzerajú vaše plány do budúcnosti? Kedy sa môžeme tešiť na ďalší album? Môžeme rátať s koncertmi v Čechách a na Slovensku?
Práve pracujeme na dokončovaní piateho albumu, ktoré má byť ukončené pravdepodobne koncom roka. To znamená, že vyjde niekedy budúci rok na prelome marca a apríla. Čo sa týka koncertov, plány už máme, ale nič ešte nie je konkrétne. V každom prípade sa budeme snažiť odohrať čo možno najviac festivalov.
Na záver ťa poprosím o krátky odkaz pre našich čitateľov (Rozhovor prebiehal v nemčine, túto časť však Olaf poňal medzinárodne, asi nie je potrebné prekladať – pozn. red):
Thank you all for listening and supporting us in any way! Keep your dream alive and stay At Vanced. Yours Olaf.
Ďakujem za rozhovor a všetko dobré!
Chained (2005)
Evil In You (2003)
Only Human (2002)
Dragonchaser (2001)
Heart of Steel (2000)
No Escape (1999)
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.